Biologická odbúrateľnosť
Vzhľadom na veľké množstvo povrchovo aktívnych látok uvoľnených do životného prostredia pritiahla pozornosť ich biologická odbúrateľnosť. Niektoré povrchovo aktívne látky sa môžu rozkladať za aeróbnych podmienok, ale niektoré sa môžu rozkladať za vzniku endokrinných disruptorov, ako je nonylfenol. Výskum biodegradovateľných povrchovo aktívnych látok podporil vývoj „biosurfaktantov“.
Environmentálne riziko
Pri relatívne vysokých koncentráciách môžu povrchovo aktívne látky predstavovať environmentálne riziká, ak sú kombinované s viacerými kovmi, ale pri nízkych koncentráciách ich aplikácia pravdepodobne nebude mať významný vplyv na rýchlosť migrácie stopových kovov. Napríklad pri úniku ropy z Deepwater Horizon boli aktívne zložky v Corexite, ako je dioktylsulfosukcinát sodný (DOSS), sorbitol monooleát (Span80) a polyoxyetylén sorbitol monooleát (Tween-80), rozprášené vo veľkých množstvách do miesto úniku a povrch morskej vody, aby sa uľahčilo trávenie ropy, ale tiež vyvolali obavy z ich vplyvu na životné prostredie.